Štetka lesná

Dipsacus fullonum (D. sylvestris)

Štetka lesná

Dipsacus fullonum (D. sylvestris)

   Stretla som ju v jeden aprílový deň v spleti krovia, opierajúcej sa o plot zanedbaného zámockého parku. Suchá, krehká rastlina mala už najlepšie časy za sebou, kvitla predošlé leto, ale aj v tomto veku ma dokázala zaujať. Tak sme sa bližšie zoznámili.

   Štetka lesná, najbežnejší zástupca svojho rodu, je impozantná, silná dvojročná bylina, alebo poloker dorastajúci do výšky 90 - 200 cm. Jej byle sú holé, pokryté silnými tŕňmi. Listy, tiež poriadne ozbrojené, vytvárajú prízemnú ružicu, listy byle na báze zrastajú v pároch. Ich okraje sú holé, niekedy ostnaté. Kvety sú vo vajcovitej hlávke obklopenej nerovnako dlhými listeňmi. . Kvitne fialovo, ružovo, zriedkavo aj bielo.

  Rastlina najradšej obýva kamenisté vápnité a dusíkaté pôdy, rumoviská, kroviny, okraje ciest, ale aj suché, i vlhkejšie lúky. Uprednostňuje teplejšie podnebie, preto jej vyhovujú hlavne nížiny a pahorkatiny. Jej pôvodným domovom je Európa, ale má sklony k emigrácii a šíri sa aj do iných oblastí mierneho pásma.

  Na kvetoch pichľavej rastlinky sa kŕmi hlavne hmyz s dlhým cuciakom - čmele a motýle, napr. bábočka bodliaková. Jej semená majú radi semenožravé vtáky.

 Štetka obsahuje dosiaľ málo preskúmaný glykozid skabiozid, ale aj iridoid, deriváty kyseliny kávovej, saponíny, horčiny a draselné soli . V našich krajinách podľa všetkého nepatrila medzi bežne používané liečivé rastliny, avšak zvesti o jej liečivosti k nám prenikli napr. z Nemecka, kde sa výskumu rastlinky venoval známy antropológ a etnobotanik Wolf-Dieter Storl. Ako droga sa používa čerstvý, alebo sušený koreň, ktorý sa zbiera pred kvitnutím rastliny. Zvyčajne sa z neho vyrába tinktúra. O jeho spracovaní som na Youtube našla pekné video, ktorého autorom je Květa Kolouchová. No ak sa ho niekomu nechce vyrábať, v niektorých obchodoch je možné kúpiť hotovú tinktúru.

  Koreň štetky má močopudné a potopudné vlastnosti, upokojuje organizmus, pôsobí priaznivo na žalúdok, dvanástnik a žlčník, účinný je pri liečbe žalúdočných a dvanástnikových vredov.  Podporuje vylučovanie kyseliny močovej z organizmu, čím prispieva k liečbe dny a odporúča sa pri bolestiach kĺbov. Má tiež schopnosť stimulovať obranný systém pri bakteriálnej infekcii orgánov, používa sa pri liečbe lymskej boreliózy spolu s prehrievaním organizmu. Ak niekoho táto téma zaujíma, je podrobne spracovaná v knižke pána Storla. Vďaka svojím vlastnostiam môže pomáhať pri liečbe nádorov, ale aj pri pľúcnych ochoreniach. .

  Štetky sú aj dekoratívne rastliny a s obľubou sa používajú pri aranžovaní kytíc zo suchých kvetov. Na tento účel sa zbierajú odkvitnuté súkvetia zlatohnedej farby, ktoré sa potom sušia pri teplote 20 - 30 stupňov. Predtým je vhodné odstrániť semená, inak sa vám udomácni v záhrade a jej hlavný koreň je veľmi dlhý a záhradkároodolný.  Niekedy sa štetky po usušení farbia, alebo bielia v Save.

  Štetkovité (Dipsaceace) sú rozšírenými rastlinami mierneho pásma severnej pologule. Zahŕňajú 10 rodov a asi 270 druhov. Veľmi podobnými a príbuznými rastlinami sú štetka laločnatá (Dipsacus laciniatus), nazývaná aj farbiarska a štetka siata (Dipsacus sativus), ktorá sa v minulosti používala na vyčesávanie súkna.

Literárne zdroje:

Aichele, D. a Golte - Bechtleová, M.: Čo to tu kvitne? Kvitnúce rastliny strednej Európy vo voľnej

  prírode.  Ikar, a.s., Bratislava, 1996, 427 s., ISBN 80-7118-268-0

Betina, V. a kol.: Malá encyklopédia biológie. Obzor Bratislava, 1975. 560 s, 60-023-75

Burnie, D.: Kvety. Slovart, 1999, II. vydanie, 59 s., ISBN 80-7145-362-5

Jakábová, A., Luňáčková, V.: Aranžovanie sušených kvetín. Príroda Bratislava, 1990, 101 s.,

  ISBN 80-07-00242-1.

Krejča, J. a kol.: Z našej prírody. Príroda Bratislava, 1984, II. vydanie, 401 s.

Marinelli, J. a kol.: Rastlina. Ikar, a. s. , Bratislava, 2006, 512 s. ISBN 80-551-1221-5

Storl, W. - D. : Přírodní léčba boreliózy. Pragma, 2013, 240 s. ISBN 9788073493561

Štetka lesná

Dipsacus fullonum (D. sylvestris)