Iskerník prudký

Ranunculus acris

Iskerník prudký

Ranunculus acris

   Rastlinka so žiarivožltými kvetmi a hlboko vykrajovanými listami rozjasňuje vlhkejšie lúky aj lesné čistiny, priekopy, okolie vodných tokov, na rozhraní jari a leta. Je veľmi bežný a rozšírený od nížinných oblastí až po subalpínsky stupeň. Stretnete ho v Európe, Ázii, i Amerike. Podlieha lokálnej móde a tak jeho byľ môže byť hladká, ale aj porastená jemnými chĺpkami, môže mať skromných 10 cm, kým inde dorastá do 1 m.

  Tento veľmi úspešný druh si dostatok miesta pod slnkom zabezpečil chemickými zbraňami. Celá rastlina je jedovatá a zvieratá to vedia, preto na pasienkoch po spasení dobytkom zostávajú žlté ostrovčeky iskerníkov, ďalej kvitnúcich do krásy.

  Dokonca ani ľudia, ktorí máločomu dajú pokoj, ho nevedia dobre využiť. Ľudoví liečitelia síce vedia, že má protireumatické účinky, aj účinky proti niektorým kožným ochoreniam, vyrážkam, avšak väčšinou nie je žiadúce človeka liečením zniesť zo sveta, preto ho len vo veľmi malých množstvách používajú homeopati.

  Po poranení rastliny sa v jeho šťave vylučuje jedovatý protoanemonín (ranunkulín), ktorý vzniká z glykozidických predstupňov. Ten sa postupne mení na neškodný anemonín. Po priložení častí rastliny na kožu vzniká jej podráždenie, začervenanie, svrbenie, tvorba pľuzgierov. Po požití pozorujeme pálenie v ústach, bolesti žalúdka, čriev, vracanie. Iskerník môže podráždiť aj obličky a má neurotoxické účinky, pri silnej otrave dochádza ku kŕčom a zástave dýchania. Preto túto rastlinku nejedzte a nerobte si z nej čajík. Ak už to omylom spravíte,  chce to výplach žalúdka, ak to nie je rýchlo možné, čo najskôr si vezmite živočíšne uhlie a po nejakej pol hodinke následne preháňadlo. Pite veľa tekutín a šup, šup k lekárovi. Na kožu sú vhodné upokojujúce masti, napr. kalciová, repíková.  

  Po usušení rastlina stráca svoju jedovatosť, preto jej prítomnosť v sene nie je pre zvieratá nebezpečná, napriek tomu, lepšie je vyhnúť sa mu aj v tejto forme.

   Rastlinka má vo svete, aj u nás veľa príbuzných, Niektorí sú naozaj pozoruhodní, ako napr. vzácny Ranunculus weberbaueri s nádhernými veľkými kvetmi, za ktorým však treba odcestovať do Peru a vyšliapať v Andách do výšky 3400 - 4300 metrov nad morom. Pestovať sa ho totiž veľmi nedarí, Vyzreli naňho jedine Angličania (čo neprekvapuje), ktorí majú pár kúskov v Kráľovskej botanickej záhrade v Edinburghu.

  Iskerníky a žiarivožltá nálada lúk na začiatku leta robia svet krajším. I keď si vyžadujú máličko  rešpektu. :-)

Literárne zdroje:

Aichele, D. a Golte - Bechtleová, M.: Čo to tu kvitne? Kvitnúce rastliny strednej Európy vo voľnej

  prírode.  Ikar, a.s., Bratislava, 1996, 427 s, ISBN 80-7118-268-0.

Krejča, J. a kol.: Z našej prírody. Príroda Bratislava, 1984, II. vydanie, 401 s.  

Kresánek, Jaroslav ml. a Jaroslav. st.: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. Osveta spol s.r.o., 
Martin, 2008, 424 s., ISBN 978-80-8063-292-2

Marinelli, J. a kol.: Rastlina. Ikar, a. s. , Bratislava, 2006, 512 s. ISBN 80-551-1221-5

Schönfelder, Ingrid a Peter: Liečivé rastliny. Ottovo nakladatelství, s.r.o., Praha, 2010, 496 s., ISBN 978-807360-589-6

Iskerník prudký

Ranunculus acris